Kamenné nástroje vyrobené zo štiepaných kameňov objavili archeológovia v
nálezisku neďaleko mesta Korolevo v Zakarpatskej oblasti na západe
Ukrajiny blízko štátnej hranice s Rumunskom. Vek kamenných nástrojov
stanovili na základe analýzy sedimentárnych hornín, v ktorých sa
nachádzali, na približne 1,4 milióna rokov.
Najstaršie nástroje tohto typu pochádzajú z východu Afriky z obdobia
pred približne 2,8 milióna rokov, uviedol Rick Potts zo Smithsonovho
inštitútu v USA. Nástroje zo štiepaného kameňa zrejme používali na
rezanie mäsa a vypracovávanie zvieracích kožušín.
"Ide o najstarší datovaný dôkaz prítomnosti akéhokoľvek druhu človeka v Európe,"
uvádza geofyzik a spoluautor štúdie Mads Faurschou Knudsen z Aarhuskej
univerzity v Dánsku. Dodáva však, že nemožno s istotou povedať, ktorý z
predkov človeka nástroje vyrobil. "Podozrivým" je však homo erectus (človek vzpriamený), prvý hominid, ktorý chodil vzpriamene a ovládal používanie ohňa.
"Nemáme fosílne pozostatky, preto si nemôžeme byť istí," dodáva archeológ a spoluautor štúdie Roman Garba z Ústavu jadrovej fyziky Českej akadémie vied.
Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý, pretože je najstarším nálezom
tak ďaleko na severe. Naznačuje to, že raní predkovia ľudí putujúci z
Afriky dokázali vďaka nástrojom prežiť v rozmanitom prostredí.
Doteraz sa za najstaršie obývané miesto Európy považovala lokalita
Atapuerca v Španielsku, dôkazy o jej obývaní však siahajú do obdobia o
približne 200.000 až 300.000 rokov neskôr.
Rádiologická analýza nálezu z Koroleva podľa výskumníkov vypĺňa veľkú
priestorovú medzeru medzi nálezmi v Španielsku a na nálezisku Dmanisi v
Gruzínsku. Zároveň tiež podporuje teóriu, podľa ktorej raní hominidi
kolonizovali Európu v smere z východu až juhovýchodu na západ až
severozápad.